V Slovenskej ľudovej majolike už 138 rokov majstri remesla rozvíjajú zdedené tradície, rukami a srdcom tvoria keramickú dušu regiónu. Všetky výrobky sú ručne vyrobené a maľované. Každý kus je jedinečné dielo. Modranská majolika a majoliková ornamentika sú zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
V Modre sa tvorí majolika s tradičnou ornamentikou, v roku 2019 pribudli aj nové, úžitkové a dizajnové vzory. Modré pierko, fialový klas a bordový lístok sú prvé vzory z kolekcie inšpirovanej nestorom modranskej majoliky Heřmanom Landsfeldom a jeho vzorkovníkmi zo začiatku minulého storočia. Na kolekcii spolupracovala kurátorka SNM – Múzea slovenskej keramickej plastiky Agáta Petrakovičová Šikulová. Dizajnová kolekcia Skratky vznikla v spolupráci s modranským kreatívnym štúdiom Design friendly – posúva modranskú majolikovú ornamentiku do 21. storočia a skratkou prináša tradičnú slovenskú krásu pre moderných užívateľov.
Keramika bola historicky najmä úžitkový predmet v domácnosti, preto sa nové kolekcie Slovenskej ľudovej majoliky vracajú k svojej najdôležitejšej funkcii. S čistou jednoduchou ornamentikou na tanieroch, šálkach a pohároch určených na každodenné používanie dajú vyniknúť chuti a kráse jedla. Majolika má certifikát zdravotnej nezávadnosti a je chránená ochrannou známkou. Je vhodná do umývačky riadu aj do mikrovlnnej rúry. Postupným používaním môže vzniknúť na glazúre jemné praskanie (harisovanie), to však nemá vplyv na funkčnosť. Keramiku neodporúčame vystaviť mrazom.
Ako sa keramika tvorí, si návštevníci môžu pozrieť alebo vlastnoručne vyskúšať počas vzdelávacej exkurzie alebo na zážitkovom workshope, hoci aj s degustáciou vína, priamo vo výrobnej dielni. Krásu a históriu majoliky zachytáva nová kniha Agáty Petrakovičovej Šikulovej – Slovenská ľudová majolika v Modre uvedená do života čriepkami keramiky.
Zázračná premena obyčajnej hliny
Proces výroby majoliky nadväzuje na stáročné tradície hrnčiarskeho remesla v Modre. Celá výroba je ručná práca. Hlinu ako prvý dostane do rúk majster džbankár. Ten s pomocou hrnčiarskeho kruhu vdýchne tvárnej hline formu. Vytočený džbán či váza následne odpočívajú a pomaly schnú. Stále však potrebujú starostlivosť hrnčiara, ktorý keramiku ďalej zapravuje a obtáča, aby sa nezdeformovala nerovnomerným schnutím. Keď je surový črep dokonale vysušený, čo môže pri väčších kusoch trvať až jeden mesiac, môže ísť na svoj prvý výpal do keramickej pece. Výpal v peci sa uskutočňuje pri teplotách 980 – 1000 °C po dobu 8 hodín. Z vysušenej krehkej hliny je po výpale pevný, odolný a pórovitý keramický črep, s ktorým sa môže ďalej pracovať. Vypálený črep prechádza do rúk ďalšiemu majstrovi, umeleckému keramikárovi – maliarovi. Maliar črep ponorí do podkladovej glazúry, na ktorú voľnou rukou maľuje dekorácie. Namaľovaná majolika sa opäť vypáli v keramickej peci pri teplote 950 – 1150 °C. Glazúra nemá len estetickú funkciu, keramický črep sa vďaka nej po vypálení stane nepriepustným a odolnejším. Cesta hliny, z ktorej šikovné ruky majstrov vytvorili jedinečnú Slovenskú ľudovú majoliku, končí u zberateľov, ale aj ako úžitkový predmet v domácnosti. Vázy ožívajú kvetmi, džbány vínom a taniere jedlom, čím napĺňa svoje stáročné tradičné poslanie.
Maľovaná krása ornamentov
Typické motívy modranskej majoliky vychádzajú z prírody: zobrazujú ruže, klinčeky, puky kvetov ozdobené listami a maľujú sa na bielu podkladovú glazúru. Na majolike majstri maliari zobrazovali aj ďalšie prvky okolitej prírody – vinič, zvieratá, ale aj udalosti zo života ľudí, napríklad oberačky, zabíjačky, série postupov prác, napríklad na poli.
Podľa kombinácií použitých farieb rozlišujeme štyri typy dekoru:
- Pestrý dekor používa výrazné farby – červenú, žltú, modrú zelenú, hnedú a fialovú.
- Habánsky dekor obsahuje všetky farby ako pestrý dekor okrem červenej.
- Zelený dekor znamená dominantnú zelenú farbu v kombinácii s hnedou, ktorou sa vykresľujú kontúry ornamentu.
- Modrý dekor je maľovaný výlučne modrou farbou.
Niečo málo z histórie
HRNČIARSTVO
Výroba keramiky patrí k najstarším odborom ľudskej činnosti. Prvými keramickými výrobkami boli úžitkové nádoby z pálenej hliny. Remeslo, ktoré sa špecializovalo na výrobu úžitkového a kuchynského riadu, sa nazývalo hrnčiarstvo. Tento druh keramiky predstavuje predovšetkým jednofarebné výrobky, ktoré majú zvyčajne hnedú, zelenú, okrovú, alebo žltú farbu. Riad sa nazýva aj „hrnčina“ a vyrába sa dodnes. V dielňach sa v minulosti zhotovovali hrnce rôznych veľkostí, mliečniky, koláčové formy, džbány, misy i kachľové pece. Výzdoba hrnčiarskeho riadu je jednoduchá, vyplýva z jeho úžitkovej funkcie.
HABÁNI A ICH VPLYV NA MODRANSKÚ KERAMIKU
Vznik modranskej maľovanej keramiky ovplyvnila sekta novokrstencov, na Slovensku prezývaná habáni. Pre náboženské názory boli vypovedaní z alpských krajín, veľká časť prešla na Moravu a do oblasti západného Slovenska. V nových domovoch zakladali habánske dvory, venovali sa hospodárstvu a remeslám. Medzi remeslami vynikali džbánkari, ktorí poznali výrobu pestro maľovanej keramiky na bielom podklade. Keramické výrobky habánov boli určené vysokopostavenej šľachte a obchodníkom. Vo výzdobe habánskej keramiky platili prísne pravidlá. Keramika bola zdobená štylizovaným rastlinným vzorom, architektúrou a cechovými znakmi. Vo výzdobe bolo zakázané znázorňovanie osôb a zvierat. Keramiku maľovali štyrmi vysoko žiarivými farbami na bielej poleve – modrou, žltou, zelenou a fialovou hlinkou. Červená farba sa pri zdobení nepripúšťala. Koncom 17. storočia sa tradičný spôsob života habánov narušil a splynuli s domácim obyvateľstvom. Džbankári si založili vlastné dielne, alebo sa zamestnali v najväčšom keramickom stredisku v Modre. Tak sa stala pestro maľovaná keramika súčasťou sortimentu modranských džbankárov.
MAJOLIKA
Vyššou formou keramiky je džbankárska výroba, prezývaná aj fajansa alebo majolika. Všetky tri názvy dnes vystihujú keramiku poliatu nepriehľadnou glazúrou. Hlavným dekoratívnym prostriedkom džbankárstva je glazúra, poleva, ktorá po výpale vytvorí na črepe tenkú sklovitú hmotu. Po prvom vypálení sa črep ponorí do bielej krycej glazúry, na ktorú sa za surova nanáša maľovka. Vzory charakteristické pre džbankárstvo vznikajú použitím keramických farieb (farbítok). Džbankári používajú pri maľovaní štetce rôznej hrúbky. Maľovaná keramika vypálením získava žiarivú farbu. Maľovaná keramika bola považovaná za „lepší riad“, ktorý plnil výsostne dekoratívnu funkciu.
138 ROKOV SLOVENSKEJ ĽUDOVEJ MAJOLIKY
V roku 1883 bolo v Modre založené Keramicko-priemyselné učilište (Agyagipar Tanműhely Modor). Založenie keramického učilišťa dalo základ pre vznik budúceho prosperujúceho podniku Slovenskej keramiky a neskôr Slovenskej ľudovej majoliky, ktorý kontinuálne pokračuje vo výrobe až do súčasnosti.
Učilište založilo mesto Modra s uhorským ministerstvom priemyslu a obchodu. Prvým správcom sa stal Jozef Mička, keramikár z Moravy. Učni sa učili najdôležitejšie dielenské práce, točenie, maľovanie a pálenie.
V roku 1888 prestala výrobňa dostávať štátny príspevok a pôsobiť ako škola, začala vyrábať keramiku ako privátny podnik. Staronový vedúci prevzal z učilišťa zamestnancov aj sortiment výrobkov.
Podnik prosperoval až do roku 1908, kedy vedúci dielne Jozef Mička zomrel, po majstrovej smrti bola v roku 1911 prevádzka dielne zastavená. Po zatvorení keramickej dielne sa modranská kultúrna obec na čele s biskupom Samuelom Zochom, farárom Vladimírom Jurkovičom a architektom Dušanom Jurkovičom rozhodla prevádzku dielne obnoviť. V roku 1912 založili účastinársku spoločnosť, ktorá od roku 1921 používala názov Slovenská keramika. Dopyt po modranskej keramike v medzivojnovom období veľmi narástol. Výrobňa vyrábala tradičný polievaný kuchynský riad, džbankárske výrobky aj moderné kusy. V Slovenskej keramike pracovalo veľa profesionálnych umelcov, učili keramikov kresliť a modelovať. Zároveň začal podnik s intenzívnou zberateľskou prácou, venoval sa jej maliar Heřman Landsfeld. Modranská keramická dielňa zažila v medzivojnovom období najväčší rozkvet. Úspechy sa dostavili aj v podobe viacerých ocenení, v roku 1925 získala dielňa cenu Grand Prix na Svetovej výstave v Paríži a v roku 1926 medailu Grand Prix vo Philadelphii.
V roku 1952 bol podnik premenovaný na SLOVENSKÚ ĽUDOVÚ MAJOLIKU. V povojnovom období nastúpila do dielní nová generácia keramikárov, Ignác Bizmayer, Imrich Kóňa, Richard Hóz, Michal Horník, Rudolf Barčík, Vincent Labaj, Michal Petráš, všetko vynikajúci majstri, ktorých výrobky sú dnes vysoko cenené a ukladané do múzejných a súkromných zbierok. Záujem o tradičnú maľovanú modranskú keramiku nútilo vedenie podniku zväčšiť výrobné priestory. V roku 1976 podnik definitívne opustil pôvodné priestory v južnej bašte a presťahoval sa do novovybudovaného rozsiahleho komplexu. Výroba bola zameraná na tradičný sortiment vychádzajúci z ornamentiky slovenského ľudového džbankárstva. Maliari sa pridŕžali predpísaných dekorov, pričom každý mal svoj charakteristický rukopis a mohol si dovoliť isté odchýlky. Takto fungoval podnik až do roku 1989, kedy ho zasiahla zmena spoločenského a ekonomického zriadenia, následkom čoho poklesla výroba keramiky aj počty zamestnancov. Keramická dielňa v Modre prešla mnohými zmenami, vždy sa pozviechala a pokračovala vo výrobe. V novembri roku 2017 sa modranská majolika stala súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Prehliadky a tvorivé dielne v Slovenskej ľudovej majolike
Objavte dávnu krásu tradičného ľudového remesla. Ponúkame vám výnimočnú príležitosť nazrieť do zákulisia najväčších remeselných dielní s najdlhšou tradíciou na Slovensku. Modranská majolika a majoliková ornamentika je zapísaná v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
U nás nájdete
- Tradičnú hrnčiarsku výrobu s majstrami keramikármi, ktorá je ručne točená, tvarovaná, glazovaná a maľovaná.
- Veľkorysé priestory – prevedieme vás celým výrobným procesom, uvidíte aj obrovské vozokomorové pece zo 70. rokov minulého storočia.
- Výstavu súčasných majstrov majoliky aj storočné vzorkovníky majstra Heřmana Landsfelda, nestora slovenskej a českej keramiky.
Vytvoríme vám program na mieru pre školákov, škôlkarov, firmy, teambuildingy, zahraničné návštevy, študentov, seniorov, rodiny aj individuálnych návštevníkov. Vašu návštevu môžeme spojiť s ďalším programom v Modre, napríklad SNM – Múzeom Ľudovíta Štúra, Múzeom slovenskej keramickej plastiky, Galériou národného umelca Ignáca Bizmayera, ochutnávkou vína či kávy.
Viac info na: www.majolika.sk, facebook.com/majolikamodra, instagram.com/majolikamodra.sk
Autori fotografií:
4 dekory na výstavných vázach v pecnom priestore: archív SĽM
Kolekcia Skratky: archív SĽM
Tričko Peťa a Filip: archív SĽM
ostatné foto: Lucia Mandincová
Diskusia k tomuto článku